Universal Everything
Universal Everything je britské štúdio digitálneho umenia a dizajnu, ktoré v roku 2004 založil Matt Pyke v Sheffielde. Za vyše dvadsať rokov sa z one-man štúdia stalo jedno z najznámejších mien na rozhraní motion dizajnu, generatívneho umenia a imerzívnych inštalácií. Ich práce sa objavili v MoMA, vo V&A aj na fasáde Sydney Opera House a pracovali pre Nike, Apple, Hyundai či Chanel.
Od obalov platí k digitálnym bytostiam
Matt Pyke študoval technickú ilustráciu a grafický dizajn. Prvých osem rokov kariéry strávil v legendárnom štúdiu The Designers Republic, ktoré navrhovalo obaly platí napríklad pre Aphex Twin alebo Pulp. Potom sa osamostatnil.
Štúdio dodnes funguje netypicky. Podľa Creative Lives in Progress má len päť stálych ľudí medzi Sheffieldom a Londýnom. Na každý projekt si skladajú tím zo siete freelancerov a partnerských štúdií. Zhruba 30 % ich tvorby sú vlastné, nikým nezadané projekty. Creative Review uvádza, že štúdio odmietlo niekoľko ponúk na odkúpenie či fúziu, aby si zachovalo nezávislosť.
Prístup: hľadanie emócií v technológii
Pyke opisuje svoje štúdio ako prototypovacie laboratórium. Nápady vznikajú ako experimenty a až potom sa z nich stávajú umelecké diela, inštalácie alebo komerčné kampane. Pre ich tvorbu sú typické tri veci:
- Digitálne bytosti. Pyke v rozhovore pre Domus hovorí, že svoj prirodzený námet našiel v „digitálnych formách života“. Opakuje sa u nich kráčajúca postava, ktorá neustále mení materiál, tvar a textúru – od diela Transfiguration (2011, 2020, 2024) až po súčasné projekty.
- Algoritmus namiesto ručnej animácie. Väčšina diel vzniká pomocou simulácií a softvéru, ktorý pôvodne slúžil na hollywoodske vizuálne efekty. Animátor nenastavuje každý pohyb, ale pravidlá, podľa ktorých sa forma správa.
- Techno-optimizmus. Štúdio sa zameriava na pozitívne vízie budúcnosti. Pyke ich cieľ zhŕňa vetou „Finding emotions in emerging technology“ – hľadať emócie v nastupujúcich technológiách.
Zaujímavý paradox: autor diel pre obrovské obrazovky sám obmedzil digitálny hluk. Podľa Domusu používa obyčajný telefón, kreslí ceruzkou na papier a odišiel zo sociálnych sietí.
Výber projektov
Walking City (2014) Budova, ktorá kráča a za chôdze neustále mení tvar, vzor aj geometriu. Video sa inšpiruje biomorfnou architektúrou a tvorbou architektov ako Zaha Hadid. Dielo získalo v roku 2014 hlavnú cenu Golden Nica na festivale Ars Electronica.
Future You (2019) Interaktívna inštalácia pre výstavu AI: More than Human v londýnskom Barbican Centre. Návštevník sa postaví pred obrazovku a digitálna bytosť napodobňuje jeho pohyby – ako jeho budúce, abstraktné ja. Podľa Colossal môže mať až 47 000 podob a postupne sa učí pohyby konkrétneho človeka.
Chameleon (2024) Projekt pre Fondazione Giorgio Cini v Benátkach. Digitálna postava kráča ostrovom San Giorgio Maggiore a prispôsobuje svoju farbu a textúru architektúre, obrazom, tapisériám aj knižniciam okolo seba. Dielo sa premietalo v historickej knižnici aj v Deep Space v rakússkom Linzi v spolupráci s Ars Electronica.
Chameleon in 798CUBE (2025) Pokračovanie projektu pre samostatnú výstavu Future You: Code and Soul v pekingskom 798CUBE. Dve obrovské postavy sa vo videu pohybujú medzi návštevníkmi galérie a ich povrch splýva s okolím tak, že si ich takmer nikto nevšimne.
Prečo ich sledovať
Universal Everything ukazuje, že hranica medzi umeleckým dielom a komerčnou zakázkou môže byť veľmi priepustná. Rovnaký vizuálny jazyk sa objaví v galérii, vo výklade predajne aj v reklame na autá – a nikde nepôsobí ako kompromis. Je to dobrý príklad, ako si vybudovať rozpoznateľný rukopis aj v médiu, kde sa nástroje menia každý rok.
Zaujímavý je aj ich model fungovania. Malé jadro, sieť spolupracovníkov a tretina vlastných projektov dokážu vyprodukovať práce na úrovni oveľa väčších agentúr.
Záver: emócia pred efektom
V dobe, keď môže ktokoľvek vygenerovať morfujúcu postavu za pár minút, by sa mohlo zdať, že práca Universal Everything stráca výnimočnosť. Opak je pravdou. Ich diela nestoja na efekte, ale na otázke, čo v nás pohyb, tvar a farba vyvolávajú. Matt Pyke sám varuje pred tvorbou, ktorú poháňajú najnovšie pluginy a trendy. A práve to je možno najcennejšia lekcia: nové nástroje sú len prostriedok, emócia je cieľ.
Web štúdia: universaleverything.com